AKO PARAZITY OVPLYVŇUJÚ ZDRAVIE SPOLOČENSKÝCH ZVIERAT?

• Facebook
• Twitter
• YouTube

Spolužitie s domácim miláčikom nie je len zábava a maznanie. Starostlivosť o zviera je spojená aj s nutnosťou riešiť zložité situácie a zaoberať sa prevenciou najrôznejších ochorení. Parazity sú jedným z najzávažnejších problémov, ktorým čelia majitelia zvierat. V súčasnosti je riziko parazitárnych infekcií domácich miláčikov pálčivou témou, čo môže súvisieť aj
s globálnym otepľovaním.

Ako sme sa tak náhle dostali od parazitov ku klimatickým zmenám? Môže to znieť zvláštne, tieto témy však úzko súvisia. Najprv niekoľko základných informácií.

Čo je parazit?

Všetky živé stvorenia sú vo vzájomnom vzťahu. Tento vzťah môže mať rôzne podoby. Kým niektoré vzťahy sú obojstranne výhodné, iné môžu byť pre jednu zo strán škodlivé alebo dokonca životu nebezpečné. Zvlášť zaujímavým typom takého potenciálne škodlivého alebo život ohrozujúceho vzťahu je parazitizmus. Je to vzťah dvoch organizmov, hostiteľa a parazita. Parazit žije buď v tele, alebo na tele hostiteľa a jednoducho povedané, hostiteľa využíva. Všeobecne platí, že parazit je biologicky adaptovaný na to, aby v snahe prežiť využíval zdroje hostiteľa.

Parazit je teda organizmus, ktorý žije na úkor iného organizmu a ktorý svojím spôsobom života môže hostiteľský organizmus poškodiť. Podľa miesta výskytu rozlišujeme dva typy parazitov:

● Endoparazity – parazity žijúce vnútri hostiteľovho tela (viď obrázok dole). 

● Ektoparazity – parazity žijúce na povrchu hostiteľovho tela. 

Ektoparazity predstavujú veľké riziko

Vonkajšie parazity vážne ohrozujú zdravie našich domácich miláčikov. Ich negatívny vplyv sa uplatňuje na niekoľkých úrovniach a zahŕňa rad škodlivých účinkov.

Vonkajšie parazity môžu spôsobovať kožné lézie. Poranenie kože je problém sám osebe – napríklad blšie uhryznutie vyvoláva svrbenie a bolesť. Po narušení kožnej bariéry vonkajším parazitom sa však tiež zvyšuje riziko vzniku sekundárnych infekcií (bakteriálneho alebo plesňového pôvodu) a kožných zápalov (dermatitída), čo len zhoršuje už aj tak nepriaznivý stav.

Vonkajšie parazity môžu prenášať patogény. Patogénne organizmy vyvolávajú choroby, ktorým sa odborne hovorí ochorenia prenášané vektormi. Tieto ochorenia môžu byť veľmi závažné, pričom niekedy je ťažké ich vôbec odhaliť.

Pôsobenie vonkajších parazitov vyvoláva imunitnú odpoveď. V dôsledku aktivity niektorých ektoparazitov na tele hostiteľa môže dôjsť k penetrácii a následnému poraneniu kože. To však nie je všetko. Po uhryznutí zanecháva blcha na koži stopy slín, ktoré vyvolávajú alergickú reakciu. Takzvaná alergická dermatitída vyvolaná blším uhryznutím je najčastejším príkladom imunitnej reakcie vyvolanej vonkajším parazitom.

Vonkajšie parazity môžu vyvolať zoonotické ochorenia. Ak má zviera ektoparazity, zvyšuje sa riziko prenosu parazitov na majiteľa zvieraťa. V takom prípade nie je ohrozené iba zviera, ale aj jeho majiteľ – riziko predstavuje samotný parazit a tiež patogény, ktoré môže prenášať.

Vonkajšie parazity môžu zhoršiť celkový zdravotný stav zvieraťa. Bezprostredná aktivita ektoparazitov na hostiteľovi a pôsobenie patogénov, ktoré môžu prenášať, ohrozujú zdravie zvieraťa a oslabujú jeho obranyschopnosť.

Ktoré vonkajšie parazity sú pre našich domácich miláčikov nebezpečné?

Psy ohrozujú dve hlavné skupiny ektoparazitov:

● Podtrieda roztočov (Acari), ktorá zahŕňa kliešte a roztoče.

● Trieda hmyz (Insecta), do ktorej patria okrem iných aj kútovky, muchy, komáre, vši a švoly.

Geografické rozšírenie, spôsoby šírenia a konkrétne ochorenia

Aby sme mohli poraziť nepriateľa – v tomto prípade vonkajšie parazity –  musíme o ňom vedieť všetko. Preto nižšie uvádzame prehľad ektoparazitov, ktoré sa v Európe vyskytujú najčastejšie. Preberieme ich geografické rozšírenie, spôsoby šírenia aj choroby, ktoré prenášajú.

Kliešte

Kliešte patria do skupiny parazitov cicajúcich krv, ktorá zahŕňa 12 rôznych druhov. V Európe sú najvýznamnejšie tieto druhy kliešťov:

● Ixodes ricinus – hojne rozšírený druh v celej Európe; prenáša patogény vyvolávajúce lymskú boreliózu, neoehrlichiózu, anaplazmózu, Q horúčku, tularémiu a európsky typ kliešťovej encefalitídy.

● Rhipicephalus sanguineus – vyskytuje sa najmä v južnej Európe, šíri sa však aj do ďalších oblastí. Prenáša pôvodcov ochorení, ako sú babezióza, hepatozoonóza, ehrlichióza, anaplazmóza, marseillská horúčka a tularémia.

● Dermacentor reticulatus – v Európe hojne rozšírený druh. Prenáša pôvodcu najzávažnejšej formy babeziózy u psov.

Zamorenie kliešťami má vo všeobecnosti sezónny charakter s dvoma vrcholmi. Prvý vrchol sa začína
v marci a končí v júni, druhý vrchol začína v auguste a trvá do novembra. V niektorých oblastiach trvajú obdobia aktivity kliešťov dlhšie, inde sú kliešte aktívne dokonca celoročne (napríklad oblasti v Španielsku).

Blchy

Blchy sú malý bezkrídly hmyz, ktorý cicia krv hlavne psom, mačkám a malým cicavcom chovaným v záujmových chovoch. V Európe sú u domácich miláčikov najčastejšie tieto druhy bĺch:

● Blcha mačacia – pri napádaní hostiteľov nie je vyberavá. Je to najčastejšie sa vyskytujúci druh blchy u všetkých spoločenských zvierat.

● Blcha psia – oveľa vzácnejší druh blchy, ktorý sa objavuje v menej než 10 % prípadov. Aj tak však predstavuje riziko.

Blchám neprospieva extrémne horúce, chladné, suché a vlhké podnebie. Nevyhovuje im ani vyššia nadmorská výška. Preto môžeme predpokladať, že s výnimkou vyšších polôh v Alpách a Pyrenejach sa vyskytujú po celej Európe. Intenzita zamorenia blchami vrcholí dvakrát ročne – v lete a na jeseň. Keďže však blchy bez problémov prežívajú vo vnútorných priestoroch, k infestácii blchami môže dôjsť kedykoľvek počas roka.

Blchy sa medzi hostiteľmi veľmi ľahko šíria. Nezrelé štádiá bĺch môžu navyše vo vhodných podmienkach prežívať aj niekoľko mesiacov bez hostiteľa. To je mimoriadne dôležité, lebo štádium, ktoré parazituje na zvieratách (dospelé jedince), predstavuje iba 5 % zo všetkých životných štádií blchy; na ostatné štádiá (vajíčka, larvy, kukly), ktoré prežívajú v prostredí, pripadá zvyšných 95 %. Keďže blcha môže denne naklásť až 40 vajíčok, možno predpokladať, že eliminácia parazitov z prostredia môže byť dokonca náročnejšia ako odblšenie hostiteľa.

Blchy, či presnejšie ich sliny, vyvolávajú u hostiteľov alergickú reakciu, ktorá sa označuje termínom alergická dermatitída vyvolaná blším uhryznutím. Ťažké zamorenie blchami môže viesť k významnej strate krvi a anémii (nedostatok červených krviniek). Mačacie aj psie blchy môžu tiež prenášať pásomnice. Blchy môžu prenášať aj najrôznejšie patogény. Napríklad blcha mačacia prenáša baktérie vyvolávajúce u človeka chorobu z mačacieho škrabnutia.

Vši a švoly

Vši a švoly sú bezkrídly hmyz s vysokou hostiteľskou špecificitou. Rozlišujeme dva základné typy:

● švoly – živia sa zvyškami kože hostiteľa,

● vši – živia sa krvou hostiteľa. Ťažké zamorenie švolami môže viesť ku vzniku kožných lézií, kým silné zamorenie všami môže vyvolať aj anémiu. Švoly a vši okrem toho môžu prenášať pásomnice.

Flebotómy alebo kútovky

Príslušníci rodu Phlebotomus sú hojne rozšírení v južnej Európe, hlavne v Stredomorí. Prenášajú parazitické prvoky (Leishmania infantum) vyvolávajúce leishmaniózu. Leishmanióza je závažné a životu nebezpečné ochorenie, ktoré sa môže vyskytovať u psov aj u ľudí.

Komáre

Tento všadeprítomný obťažujúci hmyz zahŕňa vyše 3 500 druhov. Komáre sú dôležitým vektorom dvoch významných typov vnútorných parazitov: jeden z nich parazituje v srdci a krvných cievach, druhý pod kožou.

Sarkoptový a notoedrový svrab

Sarcoptes scabiei vyvoláva sarkoptový svrab u mnohých domácich miláčikov. Tento roztoč je hojne rozšírený po celej Európe, najčastejšie sa však vyskytuje v mestských oblastiach strednej Európy. Sarkoptový svrab sa prejavuje najmä kožnými léziami. Neliečené lézie sa môžu zhoršovať, čo môže viesť k životu ohrozujúcej slabosti a vychudnutosti.

Notoedres cati vyvoláva svrab u mačiek. Sú to vysoko nákazlivé roztoče, ktoré sa veľmi ľahko prenášajú. Vyskytujú sa v celej Európe. N. cati vyvoláva notoedrový svrab charakterizovaný léziami s vypadávaním chlpov v oblasti hlavy a uší. Extrémne intenzívne zamorenie mačku veľmi oslabí, čo môže mať aj smrteľné následky.

Demodikóza

Kožníky sú roztoče cigarového tvaru, ktoré sa prirodzene vyskytujú vo folikuloch chlpov. Na rozdiel od väčšiny vonkajších parazitov nie je infekcia týmito roztočmi nákazlivá. Sú to však oportunistické parazity. Ak zlyhá prirodzená imunitná ochrana kože, tieto roztoče vyvolávajú ochorenie zvané demodikóza. U psov vyvoláva demodikózu Demodex canis, u mačiek sú to roztoče Demodex cati a Demodex gatoi.

Ušný svrab

Roztoče Otodectes cynotis vyvolávajú zápaly uší u mačiek, psov a fretiek. Ušný svrab sa častejšie vyskytuje u mláďat ako u dospelých zvierat a je častejší u mačiek ako u psov. Zápaly uší a súvisiace príznaky označujeme aj lekárskym termínom otodektóza.

„Kožušinové roztoče“ Cheyletiella

Cheyletiella sú relatívne veľké, priehľadné a mimoriadne nákazlivé roztoče, ktoré pripomínajú biele bodky pohybujúce sa medzi šupinkami kože a medzi lupinami. Zvyčajne napádajú psy, mačky a králiky, ak však dostanú príležitosť, parazitujú aj na človeku.

Tieto roztoče sú hojne rozšírené po celej Európe. Ich prenos medzi hostiteľmi je jednoduchý, prenášajú sa blízkym kontaktom. Zamorenie „kožušinovými roztočmi“ je časté najmä u mláďat. Infestácia roztočmi
z rodu Cheyletiella sa odborne nazýva cheyletielóza. Doteraz sa nezistilo, že by „kožušinové roztoče“ prenášali patogény. Jediným dôsledkom ich parazitárnej aktivity sú lokalizované kožné zápaly, ktoré vyvolávajú podráždenie kože a diskomfort.

Roztočníky (trombikuly)

Roztočníky jesenné poľahky spozorujeme okom. Je zaujímavé, že parazitárnu aktivitu vyvíjajú iba nápadne oranžovo sfarbené larválne formy. Tieto parazity spôsobujú rôzne kožné lézie a vypadávanie chlpov.

Akým spôsobom ovplyvňuje meniaci sa charakter ročných období aktivitu parazitov?

Kedysi vzácne ochorenia alebo ochorenia, ktoré sa endemicky vyskytovali len v tropických a subtropických oblastiach, sa dnes môžu objaviť kdekoľvek na svete. V minulosti bolo všetko oveľa jednoduchšie – presne sme vedeli, s akými parazitmi môžeme v danej oblasti a ročnom období počítať. Dnes sú vonkajšie parazity, vrátane tých, ktoré sa kedysi vyskytovali iba sezónne, prítomné počas celého roka. Hlavným dôvodom je skutočnosť, že v dôsledku meniaceho sa charakteru ročných období sa otepľuje a v teplejšom prostredí sú parazity dlhšie aktívne a viac sa šíria.

Hlbšie dôsledky klimatických zmien na šírenie parazitov

Ďalším dôvodom, prečo sa menia vzorce geografického šírenia vonkajších parazitov, je fakt, že si čoraz viac ľudí kupuje domácich miláčikov a častejšie s nimi cestujú. Ak zviera so svojím majiteľom cestuje z endemickej zóny do neendemických oblastí, nesie si toho so sebou oveľa viac než len špeciálny zvierací pas. Cestovanie a vyšší počet domácich miláčikov však nie sú podstatnou príčinou celého problému. Predpokladajme napríklad, že vonkajší parazit endemický pre oblasť Stredomoria sa nejakým spôsobom dostane do severných častí strednej Európy. Ak nemá vhodné podmienky, nenájde tu ďalších hostiteľov a neprežije. Ak však vhodné podmienky má (v dôsledku klimatických zmien), bude sa mu dariť i v severnejších oblastiach.

Ako môžeme svoje zvieratá chrániť pred parazitmi?

Keď sa zameriame výhradne na problém ochrany, zistíme, že chrániť domácich miláčikov pred ektoparazitmi vlastne nikdy nebolo jednoduchšie. Majitelia zvierat a veterinárni lekári dnes majú k dispozícii širokú škálu prípravkov na kontrolu a prevenciu zamorenia ektoparazitmi. Ak sa však na túto problematiku pozrieme komplexne, zistíme, že ochrana domácich zvierat pred parazitmi nebola ešte nikdy taká zložitá. Dôvodom je skutočnosť, že vonkajšie parazity sa začínajú objavovať na miestach, kde by sme ich nečakali, a tiež v iných ročných obdobiach. Najlepší spôsob ochrany domácich miláčikov je dôkladné vzdelávanie v tejto oblasti
a pravidelné používanie prípravkov proti vonkajším parazitom – aj celoročne, ak je to nutné. Poraďte sa
s veterinárnym lekárom o vhodnom spôsobe ochrany vášho domáceho miláčika.

Záver

Poznáte staré africké príslovie, ktoré hovorí, že na výchovu dieťaťa potrebujete celú dedinu? Dalo by sa povedať, že to isté platí v oblasti ochrany domácich miláčikov pred parazitmi. Je nevyhnutné spojiť sily, aby boli naše zvieratá zdravé. Veterinárni lekári a chovatelia musia spolupracovať na ochrane zvierat proti neustále sa zvyšujúcemu riziku spojenému s pôsobením parazitov. Ak chceme predísť problémom súvisiacim s otepľovaním alebo ich aspoň zmierniť, mali by sme sa všetci zapojiť.